MOV na zasadnutí v Lausanne potvrdil definitívne zmeny v programe OH 2020

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v piatok potvrdil zmeny v programe OH 2020 v Tokiu. Zámerom je zatraktívniť najväčšie športové podujatie pre mladých ľudí, vniesť do súťaží viac mestských inovácií a ešte viac zrovnoprávniť obe pohlavia. Zároveň prichádza k poklesu počtu športovcov.

Je definitívne, že končí súťaž deblkanoistov vo vodnom slalome, v ktorej Slovensko žalo úspechy a zbieralo cenné kovy. Pribudol basketbal troch proti trom na jeden kôš (3×3) či voľný štýl na bicykloch BMX. „Ide o kľúčové rozhodnutia, prinášame fascinujúce zmeny,“ uviedol prezident MOV Nemec Thomas Bach.

Celkovo sa Tokiu bude súťažiť v 321 disciplínach, v porovnaní s Riom 2016 pribudne až 15 nových disciplín, ale zároveň nastane redukcia počtu športovcov o 285. Kým minulý rok v Brazílii bolo v programe OH deväť miešaných disciplín, v Japonsku ich bude už osemnásť! Nové podmienky účasti na OH pripravili atletiku o 105 športovcov, plávanie o 22 a vodné pólo o ďalších 18. Veslovanie ich stratilo 24. jachting a streľba po 30, vzpieranie 64 a zápasenie 56.

„Teší nás zaradenie 3×3 basketbalu do rodiny olympijských športov. Je to naplnenie dlhodobej stratégie FIBA, ktorá si práve formát trojkového basketbalu zadefinovala ako platformu na oslovenie novej skupiny športovcov a fanúšikov. Očakávam, že toto rozhodnutie ešte zrýchli už teraz veľmi dynamický rozvoj 3×3. Pre SBA to znamená nový impulz a možnosti v rámci utvárania podmienok pre 3×3 basketbal na Slovensku,“ povedal prezident Slovenskej basketbalovej asociácie Pavol Bagin. „Sen sa stal skutočnosťou. Je to skvelá správa pre celú basketbalovú komunitu,“ uviedol generálny sekretár FIBA Patrick Baumann.

V plávaní sa po novom uskutočnia súťaže na 800 m mužov a 1500 m žien, aj miešané štafety v polohových pretekoch 4×100 m, v atletike miešané štafety na 4×400 m, v boxe prichádza k presunu dvoch mužských kategórií medzi ženské, v kanoistike (vrátane vodného slalomu) troch mužských disciplín na tri ženské, vo veslovaní sa takého presunu dočkala jedna disciplína. V dráhovej cyklistike pribudla disciplína Madison, v šerme zase po jednej tímovej súťaži medzi oboma pohlaviami. Po novom sa tiež uskutočnia miešané súťaže v džude, stolnom tenise, lukostreľbe či triatlone. Vo vzpieraní došlo k redukcii mužských kategórií o jednu.

V kanoistike, veslovaní, streľbe a vzpieraní prichádza k úplnému zrovnoprávneniu disciplín mužov a žien, spolu s džudom a jachtingom v týchto športoch bude aj rovnaký počet športovcov oboch pohlaví. Táto rovnosť už bola dosiahnutá v bikrose, horskej cyklistike či zápasení voľným štýlom. Ukážkovými športami v Tokiu budú športové lezenie, surfing, skejtbording, karate a bejzbal/softbal. Neúspešne sa o zaradenie do programu OH 2020 uchádzali skoky do vody z extrémnych výšok, tímové súťaže v modernom päťboji a taekwonde či doplnenie o mužsko-ženské páry do synchronizovaného plávania.

(sita)

Slovenský vodný slalom sa musí vyrovnať s vypadnutím našej najúspešnejšej olympijskej disciplíny

Dohodnú sa slalomári s rýchlostnými kanoistami?

Na posledných piatich olympiádach sme mali jednu medailovú istotu – kategóriu C2 vo vodnom slalome. Slovensko si v nej vybojovalo štyri zlaté (tri Hochschornerovci a jednu Škantárovci) a jednu bronzovú medailu (Hochschornerovci) medailu. Žiaľ, o tri roky v Tokiu k nim šiesta v sérii už nepribudne. Deblkanoisti sa totiž na OH 2020 v Japonsku definitívne nepredstavia.

NÁZOR VEDENIA

„Je prirodzené, že výmenu našej najúspešnejšej kategórie C2 za novú kategóriu C1 ženy v olympijskom programe vnímame rovnako emotívne, ako sme vnímali zisk štyroch olympijských víťazstiev a jedného tretieho miesta z posledných piatich olympiád. Bratia Hochschornerovci a bratanci Škantárovci prispeli významným dielom k športovej identite našej krajiny a preto je nám to, samozrejme, veľmi ľúto,“ hovorí predseda sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Richard Galovič.

Aj on si však uvedomuje, že podobné kroky od vedenia MOV sa dali očakávať: „Šport a olympizmus sa dynamicky vyvíjajú a tlak na rovnosť šancí mužov a žien vyrovnáva počty mužských a ženských disciplín v olympijskom programe nielen v kanoistike. Nie všetky federácie sa s touto oprávnenou požiadavkou vyrovnávajú rovnakým mechanizmom. Medzinárodná kanoistická federácia (ICF) zjavne bez akejkoľvek analýzy svojich šestnástich olympijských disciplín obetovala na divokej vode najatraktívnejšiu kategóriu. Pre rodovú rovnosť už dokonca začala na majstrovstvách sveta presadzovať kategóriu C2 mix, kde posádku tvoria žena a muž, čo nenaruší proklamovanú rovnosť pohlaví.“

Galovič vie, že teraz je na ťahu ICF, ktorá sa už dávno mala zaoberať vzniknutým tlakom MOV. „Je na škodu nášho športu, že ICF nemá dlhodobo žiadny rozvojový plán a po zaradení C1 ženy do Tokia nepresadzovala aj zaradenie kategórie C2 ženy a udržanie kategórie C2 muži. Možno to znie trúfalo, ale určite by to bolo v súlade s požiadavkami MOV a nepochybne aj na prospech ďalšieho rozvoja nášho športu. Nehovoriac o komerčných aspektoch takého rozhodnutia, ktoré by pridalo ďalšie súťažné dni v olympijskom programe vodného slalomu, čo by do nášho športu prinieslo ďalšie financie vďaka beznádejne vypredaným vstupenkám a vysokej celosvetovej televíznej sledovanosti,“ pokračuje šéf slovenského vodného slalomu, ktorý vidí hlavný problém v jednom: „Žiaľ, o smerovaní nášho dynamického športového odvetvia rozhodujú v rámci ICF orgány, ktoré sú zložené na 95% z rýchlostných kanoistov. Tí nepripustia zmenu v pomere disciplín zaradených do olympijského programu, v ktorom sú dlhodobo tri štvrtiny disciplín (12) z rýchlostnej kanoistiky a len štvrtina (4) z vodného slalomu. Aj napriek tomu, že sledovanosť a s tým súvisiace finančne výnosy sú presne opačné. Divácky oveľa atraktívnejšia súťaže na divokej vode generujú pre ICF takmer tri štvrtiny olympijských príjmov. Iste, šport nemá byť len o peniazoch, ale ak chce kanoistika ako celok napredovať, male by tieto výrazné disproporcie odstrániť.“

Aká je olympijská budúcnosť vodného slalomu? „Ak zoberieme do úvahy podstatne ľahšiu dostupnosť rýchlostnej kanoistiky a komerčné aspekty s mladými ľudmi vyhľadávanou adrenalínovosť vodného slalomu, cestou do budúcnosti by mala byť práve úprava počtu olympijských disciplín pre jednotlivé odvetvia s priradením ôsmich medailových kolekcií pre rýchlostnú kanoistiku a ôsmich pre vodný slalom. Ten by mohol svoje olympijské súťaže organizovať nielen v mužských a ženských kategóriach K1, C1, C2, ale aj v atraktívnych tímových mužských a ženských súťažiach ,3Cat’, kde si tímy rozdelia celú trať tak, aby sa na trati štafetovo vystriedali ich všetky tri individuálne lode. Som presvedčený, že nastal správny čas začať presadzovať kanoistickú agendu osem plus osem,“ dodal Richard Galovič.

NÁZOR FUNKCIONÁRSKY

Juraj Minčík je bývalý vynikajúci kanoista. Doma má bronzovú medailu z OH 2000 v Sydney a dlhé roky patril k absolútnej svetovej slalomárskej špičke. Po skončení kariéry sa dal na trénerskú dráhu, ktorej vyvrcholením bola zlatá olympijská medaila Škantárovcov vlani v Riu. V tomto roku sa stal z Minčíka už funkcionár, keď akceptoval ponuku viesť bratislavské Športové centrum polície. Ako on vníma vodnoslalomárske olympijské zmeny?

„Na nedávnom európskom šampionáte v slovinskom Tacene som hovoril so šéfom slalomovej sekcie ICF Francúzom Jeanom Michelom Pronom na tému kategórie C2 a jej budúcnosti. Skonštatoval, že C2 na OH 2020 určite nebude, čo nakoniec v piatok potvrdil aj MOV, keď zverejnil program v Tokiu. Ešte sa zmienil, že v budúcnosti by C2 mohla byť opäť v programe OH, ale nie tak, ako ju poznáme v súčasnosti. Do úvahy totiž prichádza C2 mix. Chcem však poukázať na fakt, že kategória C2 muži v ICF ostáva, čo znamená, že MS, ME a SP sa budú v tejto kategórii naďalej konať,“ hovorí Minčík.

Pre šéfa úspešného športového strediska to nie je jednoduchá situácia. „Vodný slalom na Slovensku v takej ešte nebol. V najbližších dňoch preto iniciujem stretnutie so zástupcami sekcia divokých vôd Slovenskej kanoistiky, kde bude témou diskusie, aký majú zámer s C2 a jej účasťou na podujatiach Svetového pohára i majstrovstiev sveta, a celkovo o jej podpore v už prebiehajúcej sezóne. Budem sa snažiť ich presvedčiť, že bratislavské Športové centrum polície má zámer a je aj pripravené podieľať sa na plnení harmonogramu športovej prípravy pre tento rok, ako bol schválený,“ konštatuje bývalý úspešný slalomár.

V stredisku ŠCP sú zaradené aj tri reprezentačné deblovky, z ktorých každá je finančne zabezpečovaná iným spôsobom a má aj iné ciele. „Hochschornerovci nás majú presvedčiť, že stále patria do svetovej špičky a preto ich budeme podporovať až do konca sezóny, aby nám to dokázali. Škantárovci sú aktuálni olympijskí víťazi, majú výbornú formu a som presvedčený, že nás v tom utvrdia aj v pokračujúcej sezóne. Čakajú ich preteky SP a najmä svetový šampionát, z ktorého im ešte chýba individuálny titul, o ktorý by vo francúzskom Pau veľmi radi zabojovali a skompletizovali si tak zbierku najcennejších triumfov. V neposlednom rade je tu ešte aj naša mladá dvojica Gewissler – Skákala, na ktorú čaká v júli svetový šampionát do 23 rokov doma v Čunove. Aj ja viem, že akýkoľvek zásah do už schváleného harmonogramu prípravy by mohol narušiť dosiahnutie očakávaných úspechov, vysvetľuje Minčík a ďalej pokračuje: „Z pozície ŠCP sezónu dokončíme tak, ako sme si ju naplánovali pri schvaľovaní prípravy. Po jej skončení si sadneme a budeme diskutovať, aké sú možnosti zväzu na zabezpečení tejto kategórie a aké sú naše pri zabezpečovaní tejto neolympijskej disciplíny v olympijskom športe. Máme v nej olympijských víťazov, majstrov sveta i Európy a v takejto situácii sme prvý raz. Preto si musíme dobre zvážiť, aké zmeny nastanú a akým spôsobom sa pretransformujeme na podporu kategórie C1 ženy, v ktorej by sme mali nadviazať na úspechy C2, ak chceme byť naďalej taký úspešný.“

Minčík súťažil ako kanoista, takže vie posúdiť, či už majú kanoistky takú výkonnosť, aby mohli bojovať o olympijské medaily. „Zámer MOV mať paritu v zastúpení športovcov a športovkýň, je podľa môjho názoru veľmi nešťastná myšlienka, ktorú si osvojil. Ak by situácia vyzerala konkrétne vo vodnom slalome tak, že ženy sa samé dopytujú po ďalšej kategórii, poukazujú na to, že sme tu, je nás veľa, chceme aj my byť súčasťou olympiády, tak potom áno. Sú však športy, v ktorých je parita veľmi ťažko prirodzene dosiahnuteľná. Táto disciplína ja taká mladá, že rozdiel medzi ďalšími tromi kategóriami je v súčasnosti ešte stále veľký. Na obhajobu kanoistiek však musím povedať, že s odstupom času budú dosahovať dobré výkony,“ dodal šéf ŠCP Juraj Minčík.

NÁZOR PRETEKÁROV

O vyradení C2 vo vodnom slalome sa hovorilo už dlhšie. Na nedávne ME v Tacene niektoré krajiny už ani nevyslali svoje lode v tejto disciplíne. „Myslím si, že je to dávno rozhodnuté. Angličania a ani niektoré ďalšie krajiny do Tacenu už deblovky neposlali. Angličania sú v diplomacii najsilnejší a dobre vedia, prečo tak urobili. Jazdiť sa C2 síce bude, ale nie na olympiáde. Živiť kategóriu, ktoré je dosť nákladná, stojí dosť financiá…. Ak to federáciám nebude prinášať peniaze, tak ťažko povedať, kto ju bude ochotný držať,“ povedal na „Európe“ Peter Hochschorner.

Spolu s bratom Pavlom (obaja roč. nar. 1979) sú v C2 trojnásobní olympijskí víťazi a majú doma aj bronz z OH 2012 v Londýne. V tejto chvíli je už isté, že ďalšiu olympijskú medailu do svojej bohatej zbierky nepridajú. „My sme to tušili už po londýnskej olympiáde,“ začal Pavol a pokračoval: „Hlasy o vypadnutí našej kategórie z olympijského Tokia boli čoraz silnejšie, takže bolo jasné, že to nikto nezmení. Samozrejme, bola o to veľká snaha, ale takéto vážne rozhodnutia sa málokedy zvrátia. Je pravda, že týmto sa zmenila aj naša príprava, jazdíme už skôr pre radosť a nie pre samotné výsledky.“

„Hochšíci“ už v Tacene dali najavo, že po neúspešnom vystúpení na európskom šampionáte prvé kolo Svetového pohára najbližší víkend v pražskej Troji vynechajú. Dokonca naznačili, že uvažujú aj nad koncom kariéry. Neurýchli toto rozhodnutie MOV ich odchod do športového dôchodku? „Nemáme stanovené, keď skončíme. Do Prahy síce nejdeme, ale následne chceme štartovať na druhom i treťom kole ,sveťáku’ v nemeckom Augsburgu i Markkleebergu. Čo bude potom, v tejto chvíli netušíme. Musíme zvažovať, z čoho budeme žiť a radi by sme štartovali aj na tohtoročných MS v Pau. Peňazí na prípravu sme už teraz nemali veľa, ale napriek tomu sa nechceme len tak z ničoho nič rozlúčiť so športom, ktorému sme venovali vyše dvadsať rokov nášho života,“ dodal Pavol.

Kým Hochschornerovci sú zatiaľ s tromi zlatými a jedným bronzom najúspešnejší olympionici vo vodnom slalome, Ladislav a Peter Škantárovci sa asi do histórie zapíšu ako poslední olympijskí víťazi C2 na divokej vode.

„Je pravda, že sa už dlhšie hovorilo o tom, že naša kategória vypadne v Tokiu z olympijského programu, ale do poslednej chvíle sme verili, že sa tento verdikt ešte zmení v náš prospech,“ konštatoval Ladislav, ktorý bol z piatkovej správy sklamaný: „Je to pre nás deblkanoistov veľmi smutné, ale nezostáva nám nič iné, len sa s tým zmieriť a veriť, že sa kategória C2 ešte niekedy vráti do olympijského programu. Je však asi isté, že pre nás bolo Rio prvá a zároveň posledná olympiáda.“

„Škantíci“ získali vlani v Brazílii zlato, čím úspešne nadviazali na skvelú medailovú sériu Hochschornerovcov. Čo bude s aktuálnymi olympijskými víťazmi po tomto rozhodnutí MOV? „My sme už po Riu avizovali, že pri vodnom slalome zostane ešte jeden olympijský cyklus a nič sa na tom nemení. Naša radosť zo súťaženia zostane aj napriek tomu, že budeme štartovať ,len’ na pretekoch Svetového pohára a na majstrovstvách sveta i Európy. Vodný slalom je nádherný šport a jeho krása sa nezmení tým, že kategória C2 vypadla z olympijského programu,“ pokračuje háčik úspešnej deblovky.

Motivácia bratancov Škantárovcov je jasná, konečne by chceli dosiahnuť aj individuálny titul majstra sveta, na čo budú mať príležitosť na prelome septembra a októbra v Pau. „Tým, že už nie sme olympijská disciplína, počet debloviek sa síce znížil, ale všetky najlepšie zostali, takže vyhrať na akýchkoľvek pretekoch bude vždy veľmi ťažké. Aj na svetovom šampionáte. Je to však náš cieľ a chceli by sme si ho splniť už v Pau,“ dodal Ladislav Škantár.

Najväčšie slovenské nádeje v C2 sú Matúš Gewissler – Juraj Skákala (obaja 1995), ktorí chceli v Tokiu zabojovať o olympijskú medailu, ale tento cieľ si už nesplnia. „Veľmi nás to oboch mrzí, ale tušili sme, že už to takto zostane,“ hovorí Gewissler. „Musíme sa s tým vyrovnať, ale naša budúcnosť je limitovaná financiami. Obaja sme vysokoškoláci a ak by sme prišli o súčasnú podporu z ŠCP, tak by sme len ťažko mohli v slalome pokračovať.“

Gewissler – Skákala sú juniorskí majstri sveta i Európy, ale z MS do 23 rokov majú zatiaľ „len“ striebro, takže by veľmi radi v tejto sezóne zaútočili na titul. „Svetový šampionát bude v júli v Čunove, kde najviac trénujeme a najlepšie ho poznáme. Chceli by sme využiť výhodu znalosti kanála a získať zlato, ale nebude to jednoduché,“ dodal Gewissler.

Slovensko má ešte jednu úspešnú deblovku Kučera – Bátik, ktorá získala vlani zlato na ME v Liptovskom Mikuláši, takže pre nás je škoda, že C2 nebude v programe OH 2020 v Tokiu.

ČO DOKÁZALI SLOVENSKÉ DEBLY

l OLYMPIJSKÉ HRY: Z vrcholnej športovej akcie majú slovenskí deblkanoisti 5 medailí: Hochschornerovci (3 – 0 –  1) a Škantárovci (1  – 0 – 0).

l MAJSTROVSTVÁ SVETA: Zo svetových šampionátov majú 12 medailí z C2 (Hochschornerovci 5 – 0 – 2, Škantárovci 0 – 1 – 3 a Kubáň – Olejník 0 – 1 – 0) a k tomu ešte 8 z 3xC2 (1 – 4 – 3), čiže spolu 20 medailí z MS (6 – 6 – 8).

l MAJSTROVSTVÁ EURÓPY: Z európskych šampionátov majú 18 medailí z C2 (Hochschornerovci 6 – 2 – 1, Škantárovci 3 – 1 – 3, Kučera – Bátik 1 – 0 – 0 a Kubáň – Olejník 0 – 0 – 1) a k tomu ešte 9 z 3xC2 (5 – 1 – 3), čiže spolu 27 medailí z ME (15 – 4 – 8).

l SVETOVÝ POHÁR: V pretekoch SP sa Slováci tešili zo 44 víťazstiev (Hochschornerovci 30, Škantárovci 8, Kubáň – Olejník 4, Štrba – Vajs 1 a Hric – Vajs 1), v celkovom poradí SP dosiahli naše deblovky 14 triumfov (Hochschornerovci 10, Škantárovci 3 a Štrba – Vajs 1).

JÁN JEŽÍK, denník Šport