So zlatonosnou slovenskou olympijskou disciplínou to vyzerá zle-nedobre. O budúcnosti C2 vodných slalomárov sa síce rozhodne až v máji, ale aktuálne vyjadrenia šampiónov z Ria Ladislava a Petra Škantárovcov nedávajú dôvody na optimizmus. Hoci ešte nič nie je isté, momentálne najpravdepodobnejší scenár vyzerá nasledovne: v Tokiu 2020 už deblkanoisti nebudú a nahradí ich disciplína C1 žien.
Kanál v Čunove si včera prvý raz od novembra vyskúšali Matej Beňuš (C1), Andrej Málek (K1) i Peter a Ladislav Škantárovci (C2). Na tréning sa prišiel pozrieť aj ich predošlý tréner Juraj Minčík, no viedol ho už nový kouč Pavel Ostrovský, pre ktorého to bola premiéra so svojimi zverencami na domácej vode. Za sebou však majú sústredenie v Austrálii i preteky v slovinskom Tacene.
V ťažkej situácii sú momentálne deblkanoisti, ktorí netrpezlivo čakajú na to, či ich disciplína ostane olympijská. „Stále nevieme, ako sa to skončí, ale všetci hovoria, že naša disciplína vypadne z olympijského programu a nahradí ju C1 žien,“ podelil sa Peter Škantár s nepríjemnými zákulisnými informáciami. „Bola by to škoda nielen pre nás, ale pre celé Slovensko. V tejto disciplíne naša krajina na posledných piatich olympiádach získala štyri zlaté a jednu bronzovú medailu. Momentálne máme navyše až štyri kvalitné posádky. Okrem nás a bratov Hochschornerovcov netreba zabúdať na aktuálnych majstrov Európy Kučeru s Bátikom a vlaňajších európskych šampiónov do 23 rokov Skákalu s Gewisslerom,“ pripomenul Ladislav.
Škantárovci majú pocit, že funkcionári v národných zväzoch nechali deblkanoistov v „štichu“. „My pretekári sme robili, čo sa dalo, ale asi to bolo málo. Nepostavil sa totiž za nás žiadny zväz ani klub. Je to poľutovaniahodné, lobing bol veľmi slabý. Potrebovali by sme pomoc svetových federácií, bez vôle kompetentných to nejde posunúť ďalej,“ povzdychol si Peter, podľa ktorého majú národné zväzy malý vplyv na rozhodovanie Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF). Funkcionári argumentujú rovnoprávnosťou medzi mužmi a ženami. „Je snaha, aby bol pod piatimi kruhmi rovnaký počet mužov a žien. V niektorých športoch to však nie je možné ako napríklad v synchronizovanom plávaní. Nemyslím si, že toto je reálne hlavný dôvod pripravovanej zmeny, ale niečo si museli vymyslieť. Pri väčšej iniciatíve zväzov to nemuselo smerovať k takémuto koncu.“
Šampióni z Ria 2016 napriek nepriaznivým olympijským vyhliadkam neklesajú na duchu a svedomito sa pripravujú na tohtoročné vrcholy. „Chceli by sme uspieť na majstrovstvách Európy i v pretekoch Svetového pohára. Najmä si však chceme doplniť zbierku úspechov o chýbajúci individuálny titul z majstrovstiev sveta. Je to náš hlavný cieľ v tejto sezóne,“ povedal Ladislav a Peter doplnil, že život pôjde ďalej aj po májovom rozhodnutí. „Naša disciplína aj v prípade nepriaznivého verdiktu nezanikne. Naďalej sa v nej bude súťažiť mimo olympiád a my budeme pokračovať v rovnakom režime ako doteraz. Reálne by sme prišli len o jedny preteky za štyri roky. Žiaľ, o tie najdôležitejšie.“
Veru tak, záujem fanúšikov, médií i sponzorov o olympijské a neolympijské disciplíny je neporovnateľný…
BEŇUŠ: C1 ŽIEN SME ROKY PREHLIADALI
Situáciu deblkanoistov pozorne sleduje aj ich reprezentačný kolega Matej Beňuš, strieborný z Ria v C1. „Bola by to veľká škoda. Kategória C2 je oveľa atraktívnejšia ako C1 žien. Deblkanoisti sú draví, riskujú a majú dynamické prejazdy, čo sa o kanoistkách nedá povedať. Táto zmena by uškodila celému vodnému slalomu,“ presvedčene tvrdí Beňuš, podľa ktorého sme na možnú zmenu v olympijskom programe zareagovali horšie ako iné vodnoslalomárske veľmoci. „Máme nádejné mladé dievčatá, ale nemyslím si, že sú už na takej úrovni, aby nosili medaily z vrcholných podujatí. Špičkové zahraničné pretekárky v singli sa tejto disciplíne venujú oveľa dlhšie, na Slovensku sme s C1 žien začali neskôr. U nás ju roky prehliadali,“ podotkol kanoista, ktorý sa aktuálne cíti vo veľmi dobrej forme. Cez víkend ju potvrdil druhým miestom na pretekoch v Tacene.
ŠTEFAN BUGAN, denník Šport